Lístok vo vrecku a spolu s ním pár spomienok na to, čo nechávaš doma. Na mamine láskavé dlane, na úsmev sestry a nemiestne vtipy brata. Vieš, že je miesto, kam sa dá vždy vrátiť.
Občas sa stane, že jednoducho nestihneš ten dlho očakávaný vlak. Premrháš šancu dostať sa k vytúženému cieľu. Náhoda? Šťastná? Nešťastná? Osud? Alebo? Nervózne zo seba chrlíš nadávky a všakovaké teórie, že keby bolo keby...Možno to tak malo byť. Povieš si: „Veď príde ďalší. Iná príležitosť a nový štart." Treba len vyčkať. Niekedy chvíľu a inokedy dlhšie. Kiežby trpezlivosť predávali tam kde cestovné lístky...
Tak čakáš. A čakáš. On príde. A ani nevieš ako a už cestuješ. Ideš vpred. Na dlhú cestu. Sedíš v pohodlnom kupé rýchlika, no s nepríjemnou spoločnosťou. Kiežby ti teta za okienkom dala inú miestenku. Cesta ubieha relatívne rýchlo, ale prekonávanie nepríjemností a zaťaté zuby zo zlej spoločnosti ti predsa len berú silu.
Inokedy je tvoj cieľ blízko. Avšak cesta starým a pomalým osobákom je pridlhá. Neznáme zastávky, úplne neznámi ľudia. Sem-tam počuješ smiech, no častejšie sa pozeráš na špinu. Nevieš sa dočkať, kedy budeš môcť vyjsť von. Čas si zas robí z teba dobrý deň. Môžeš ho prosiť nech zrýchli, avšak márne. On sa nedá presvedčiť ani podplatiť.
Z času na čas sa ti jednoducho stane, že zabudneš vystúpiť. Minieš cieľ. Prespíš šancu nadýchnuť sa čerstvého vzduchu. Buď pôjdeš ďalej alebo sa vrátiš späť. Len si daj pozor, cesta naspäť býva náročnejšia ako tá vpred.
Mamine dlane sú dnes znovu o čosi láskavejšie. Úsmevy a vtipy sú ti bližšie a cennejšie ako kedykoľvek predtým. Si na prvej stanici a začínaš odznova. Cestuješ si životom hore-dole...