Šach so životom

Autor: Jana Saterová | 31.5.2012 o 13:14 | (upravené 31.5.2012 o 13:21) Karma článku: 11,61 | Prečítané:  967x

  V ôsmich rokoch som uprosila ocina aby ma naučil hrať šach. Viem, mala som zvláštne túžby ako dieťa. Ale chcela som. A keď niečo veľmi chcete, nevidíte prekážky. Otec mal trpezlivosť, škoda, že som ju po ňom nezdedila... Istú dobu ho so mnou hrával takmer denne. Vysvetlil mi pravidlá, naučil ma niektoré osvedčené ťahy. Občas ma nechal vyhrať. Naozaj len občas. Dnes viem, že to bolo preto, aby vo mne vypestoval nádej. Nádej, že prehrou sa nič nekončí.  

 

Keď už ovládate šachové pravidlá a máte za sebou aj pár výhier, hľadáte niečo nové, neobjavené, nepoznané. Aj ja som na šach na chvíľu zanevrela. Vrátila som sa k nemu neskôr, tak trochu súťažne. Zdokonaľovala som zase s ocinom. Už ma nenechal vyhrávať, nič mi nedaroval. Vraj, aby som sa naučila. Dnes mu ďakujem. Lebo len prehry ma donútili a stále nútia k tréningu. Vzbudzujú odhodlanie zlepšovať sa.

So šachom je to ako so životom. Sme kráľmi v našej partii.  Najprv opatrne skúšame, kam sa dá krok po kroku dostať s pešiakmi. Sú to predsa malé straty, ak o nich prídeme. Časom a vekom riskujeme stále viac. Od veží, cez kone, až po drahé dámy po našom boku. Nikdy nedohráme partiu so všetkými figúrkami. Aj v živote sú potrebné obete. Je potrebné sa niečoho vzdať, nech máme miesto pre niečo lepšie. Otec mi vždy vravieval, že nemám myslieť na to, o čo som prišla. Už to nevrátim. Neutápam sa teda v minulosti. Nezmením ju, hoc by som neraz veľmi chcela. Stratený kôň sa už predsa koňom nestane. Hovoril mi tiež, aby som myslela aspoň dva kroky dopredu a poriadne zvažovala následky. Slová a skutky sú ako hodený kameň, ktorý už nevrátiš späť. Robievam to dodnes. Snažím sa, hoci často neúspešne.

Otec, okrem toho, že ma naučil hrávať šach, má nemalý podiel aj na tom, aby som zvládla túto dennodennú hru so životom.  Zdôrazňoval mi, že šachová partia sa končí porážkou kráľa. Dnes, keď sa na mňa pozerá odniekiaľ zhora, viem, o čo sa snažil. Koniec nenastane vtedy, keď stratíme toho koho máme po boku, milovanú osobu v podobe dámy, či odvážnych priateľov, ktorí nás ťahajú ďalej ako silné kone. V kráľovi je kúsok z každej jeho obetovanej figúrky.  Koniec príde až vtedy, keď kráľ dostane mat. Vtedy, keď človek stratí samého seba a zomrie v ňom všetko to, čo si od iných vzal. Ak to raz náhodou príde, tak sa posnažím brať situáciu ako jednu z prehratých partií. Budem veriť, že nádej na budúcu výhru stále žije. Treba len začať odznova.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?